V 30. rokoch 20. storočia boli v obci 2 cirkevné ľudové školy, katolícka a evanjelická. Na oboch školách každoročne s miestnymi ochotníkmi pripravili a nacvičili dve divadelné hry, ktoré mali premiéry na Vianoce a Veľkú noc v Hermanovej židovskej krčme u Juhasa. Na rozvíjaní ľudových tradícií sa účinne podieľali aj občania rómskeho pôvodu. V roku 1987 na úsilie o uchovanie ľudových tradícií nadviazala folklórna skupina ČAKLOV. Hlavným zámerom bolo nacvičiť ľudové piesne. Každoročne sa mužská i ženská spevácka skupina pravidelne zúčastňovala i naďalej zúčastňuje okresných súťaží sólistov spevákov a speváckych skupín v Banskom, kde získala niekoľko popredných ocenení.

V rodinných obyčajoch, ktoré sa tradovali z pokolenia na pokolenie, významnú úlohu hrali 3 základné udalosti ľudského života – narodenie, svadba a smrť.

Asistenciu pri pôrode robila pôrodná babica valalská baba. Keď sa dieťatko narodilo, zakrútili ho do bielej plachty alebo do kožucha, aby malo kučeravé kandrate vlasy a položili ho na stôl. Až potom babica dieťa okúpala vo vode, do ktorej vkladali mincu, aby bolo bohaté. Pred prvým kojením poliali dieťa sladkým mliekom, aby bolo zdravé, skoro vyrástlo a bolo červené. Opísané zvyky a obyčaje sa dodržiavali ešte do druhej svetovej vojny, potom začali ustupovať.

Svadba oddávna patrila a ešte patrí k najväčším spoločenským udalostiam v dedine. Samotný sobáš býval v pondelok pred obedom. Symbolom svadobného sprievodu bola sosna, ktorú v závere svadby spálili. Najčastejšie sa podávala kaša s cukrom alebo kaša na husto s maslom, ktorá bola symbolom hojnosti a prosperity. Na stoloch nesmeli chýbať kuracia alebo hovädzia polievka, varené bravčové mäso podávané s červenou cviklou, plnená kapusta holubki, u bohatších slanina, tvaroch i praženica a varené vajcia, ktorým pripisovali magický význam, plodonosné vlastnosti.

Zo všetkých zvykov a obyčajov sa v Čaklove až do súčasnosti najviac zachovali pohrebné úkony. Keď niekto v dome zomrel, v izbe zastavili hodiny a čiernou šatkou zakryli zrkadlo. Mŕtveho umyli a položili do truhly, po oboch jej stranách pri hlave mu zapálili sviečky. Do rúk mu vložili modlitebnú knižku, ruženec, alebo sväté obrázky. Na cintoríne po vložení truhly do hrobu, zúčastnení hádzali na ňu hrudu zeme, aby nebožtíkovi bola zem ľahká. Po pohrebe, v dome zomrelého, bola pohrebná hostina – kar. Všetci, čo boli na pohrebe, prv než vošli do domu, umyli si ruky vodou a mydlom, aby mŕtvy nemal nad nimi moc. Na druhý deň pozametali izbu, lebo po celý čas, kým bola mŕtvola v dome, sa nezametalo. Aj smetie vynášali na miesta, kde sa nechodilo. Večer, v deň pohrebu, na stole zapálili sviečku. Do taniera položili pohár s vodou a prikryli uterákom, lebo verili, že sa cez noc duša zosnulého vráti, aby sa mala v čom umyť a poutierať.

Folklórna skupina  Čaklov oslávila 9.decembra 2007 svoje 20. výročie založenia skupiny.