História obce

O najstarších stopách osídlenia čaklovského chotára hovorí nálezisko z doby rímskej. Boli tu nájdené fragmenty jemnej keramiky, tiež keramiky hrubej výroby. (1. - 4. storočie)
Obdobie Osídlenie
Začiatok druhej polovice 15. storočia 22 sedliackych usadlostí
r. 1493 Hospodári sa na 10 usadlostiach,
12 usadlostí zostáva opustených
r. 1550 31 usadlostí, na ktorých sa hospodárilo
r. 1600 V obci je 26 obývaných domov,
dom šoltýsa, kostol, fara a škola
r. 1715 16 sedliackych domácností
r. 1720 12 sedliackych domácností
r. 1774 V obci žije 44 sedliakov, 10 želiarov,
3 podželiari, stojí tu 67 domov
r. 1785 - 1787 (súpis obyvateľstva) V obci žije 90 rodín v 67 domoch s počtom 529 obyvateľov,
z toho 271 mužov a 258 žien.
r. 1829 - 1830 V obci žije 72 rodín v 62 domoch s počtom 453 obyvateľov,
z toho 259 žien a 194 mužov.
r. 1882 Stojí tu 117 domov, v nich žije 730 obyvateľov
z nich 651 Slovákov, 8 Maďarov, 49 Nemcov
r. 1939 953 obyvateľov z toho 753 Slovákov,
1 Čech, 8 Židov, 187 Cigánov
r. 1980 1630 obyvateľov z toho 523 Rómov
r. 1984 1705 obyvateľov z toho 583 Rómov, stojí tu 297 domov,
je evidovaných 132 osobných áut
r. 1991 1852 obyvateľov z toho 650 Rómov
r. 2000 2166 obyvateľov z toho 896 Rómov, obývaných je
425 rodinných domov a  8 viacbytových domov
r. 2002 2217 obyvateľov z toho 954 Rómov

V stredoveku bol čaklovský majetok súčasťou panstva Lipovec, ktoré od roku 1229 patrilo šľachticom Abovcom. Pri deľbe panstva v roku 1282 pripadol synom Alexandra. Z tohto obdobia pochádza aj správa, v ktorej sa prvý krát spomínajú čaklovské polia resp. chotár ako Chaklomezeu. Podľa zemepisnej polohy, názvu obce a najstarších správ vyplýva, že Čaklov patrí medzi najstaršie obce v okolí Tople. Vo vlastníctve Abovcov Čaklov zostáva do polovice 14. storočia, kedy pripadol šľachticom z Rozhanoviec - Rozgoniovcom. Títo ho začlenili do panstva Čičva, po roku 1524 patril Bátoriovcom. Neskôr sa mejetkové podiely objavujú v súvislosti s menami ako Ján Tatai, Štefan Ňári, Ján Bornemisa, Štefan Bátori, Byzon - Czegledi, Nádašiovci, Esterháziovci, Drugetovci, Barkóciovci. Už v roku 1658 tu majú majetkovú účasť aj Barkóciovci.

Prvé správy o hospodárskej činnosti v obci pochádzajú až zo začiatku druhej polovice 15. storočia. V tom čase v tejto oblasti hospodárilo 22 sedliackych usadlostí. Koniec 15. storočia bol poznačený vojnami, značná časť obyvateľstva sa vysťahovala. Pravdepodobne až začiatkom 16. storočia sa v obci usadili nové rodiny. Úbytok rodín sa začal prejavovať opäť v priebehu 17 storočia a to následkom nárastu chudoby sedliakov z dôvodu neprimeraného nárastu daní. V období 1660 - 1663 obec postihla morová epidémia. V rokoch 1678 - 1711 sa aj tunajší obyvatelia pridali k protihabsburským povstaniam. Cieľom povstaní bolo oslobodiť poddaných a obnoviť náboženské slobody pre protestantov.

V apríli a decembri 1779 celú oblasť postihlo zemetrasenie, ktoré spôsobilo značné materiálne škody.

Na prelome 17. a 18. storočia sa Čaklov radí medzi stredne veľké dediny. Niekedy v tom čase sa v obci objavujú aj príslušníci inej etnickej skupiny - židi a cigáni. Cigánske rodiny sa zaoberali prevažne remeslom.

V januári 1806 prechádzala cez Čaklov 12-tisícova armáda ruských kozákov, ktorí sa vracali domov po porážke pri Slavkove, kde bojovali s vojskom cisára Napoleóna.

V dôsledku neúrody vypuká v roku 1830 v krajine hladomor,  k nemu sa v lete 1831 pridáva aj epidémia cholery. V tom čase zomiera v Čaklove okolo 200  prevažne chudobných ľudí.

Povstanie sedliakov vypuklo aj v okolí Čaklova.  Občania Zámutova, Rudľova, Merníka a ďalších obcí zaútočili na kaštiele, fary a zemepánske majetky s cieľom zabiť pánov a likvidovať nespravodlivosť. V tejto oblasti tak prišlo o život 12 pánov. Povstanie bolo potlačené privolaným vojskom , povstalci pochytaní a odsúdení štatariálnym súdom. Celkovo bolo 41 povstalcov odsúdených na trest smrti obesením, ďalší na verejné palicovanie a zhabanie majetku. Podľa dostupných údajov sa občania Čaklova nezúčastnili priamo sedliackeho povstania ani rabovačiek a nikto z nich nebol popravený.

Po cholere a sedliackom povstaní sa život v celej oblasti vrátiť do normálnych koľají nepodarilo. Čaklov i okolie postihlo niekoľko živelných pohrôm - v roku 1839 víchrica a ľadovec, od roku 1841 sa štyri roky po sebe vyliala rieka Topľa, 1847 bol hladomor a epidémia osýpok.

Dňa 15. marca 1848 došlo v Pešti k ustanoveniu prvej samostatnej uhorskej vlády a krajinský snem v Bratislave prijal tzv. marcové zákony, ktoré zrušili poddanstvo a nastolili základné občianske slobody. Onedlho rozpory medzi liberálnou domácou vládou a viedenským panovníckym dvorom prerástli do otvoreného konfliktu a viedli k dlhodobo trvajúcej občianskej vojne. Na strane Viedne za prísľub väčších národných práv bojovali aj slovenské dobrovoľnícke zbory a tiež príslušníci nemaďarských národov. V apríli 1849 sa v Soli a Čaklove niekoľkokrát zastavili slovenskí dobrovoľníci bojujúci na strane cisárskych vojsk. Bojovali hlavne proti maďarským národným gardám. Do týchto gárd vstúpilo z Čaklova 44 dobrovoľníkov - sedliakov.

V lete 1849 prichádza na východné Slovensko viac ako 300-tisícová armáda, ktorá sa zdržiavala v obciach v druhej polovici júla. pobyt uhorského, rakúskeho, slovenského dobrovoľníckeho a tiež ruského vojska priniesol miestnym obyvateľom nemalé škody.

V roku 1867 došlo k prvému zmapovaniu obce a chotára a zavedená evidencia pôdy. Vypukla tiež nová vlna cholery, ale na základe predchádzajúcich skúseností už studne a všetko, s čím prišli do styku postihnutý, bolo silne chlórované, čím bol počet obetí obmedzený.

1868 bola vykonaná komasácia pôdy, nasledovala úprava vlastníckych vzťahov a vzájomné výmeny medzi vlastníkmi za účelom scelenia pozemkov. Bolo vyčlenených 322 hektárov poľnohospodárskej pôdy a 60 hektárov pasienkov.

V obci bola v roku 1871 postavená sýpka, ktorá stojí aj v súčasnosti.

V oblasti vzdelávania sa zlepšili tunajšie podmienky keď bola v obci v roku 1899 postavená murovaná evanjelická škola s jednou triedou a malým bytom pre učiteľa.

Koncom 19. storočia v dôsledku nedostatku zdrojov obživy sa viacerí Čaklovčania vysťahovali do cudziny, najmä do Ameriky. V rokoch 1891 - 1902 sa podľa záznamov v cudzine zdržiavalo 152 obyvateľov obce.

Udalosti 20. storočia zachytávajú obecné kroniky. Z nich vyberáme aspoň niektoré významné udalosti v obci:

  • 1904 bola v obci postavená murovaná rímskokatolícka škola s dvomi triedami a bytom pre učiteľa,
  • 1905 sa v obci objavil prvý automobil,
  • 1907 veľmi suchý rok,
  • 1910 vypukol v obci veľký požiar, zhorelo takmer pol dediny, požiarom bolo v obci zničených 34 objektov,
  • 1914 - prvá svetová vojna, občania Čaklova bojovali na ruskom, rumunskom a talianskom fronte, z obce bojovalo 36 občanov z nich 7 padlo,
  • 1915 - v obci vypukol veľký požiar, zhorela polovica domov v miestnej časti Paričov, deň pred požiarom obec postihlo slabé zemetrasenie, ktoré však nespôsobilo vážnejšie škody,
  • 1918-1938 - medzi dvoma svetovými vojnami odchádza podľa záznamov z Čaklova za prácou do cudziny 52 občanov,
  • 1935 - začiatok elektrifikácie obce,
  • 1940 - celoštátne sčítanie ľudu, v tom čase žilo v Čaklove 953 obyvateľov, z nich jeden Čech, 8 Židov, 187 Cigánov.
  • 1940 - 1941 boli tzv. mokré roky, z dôvodu veľkého množstva zrážok zostala väčšina polí neobrobených, zima bola bohatá na sneh, záveje údajne siahali až do výšky troch metrov, snehová pokrývka sa udržala až do mája,
  • 1943 sa v obci formuje ilegálna protifašistická odbojová bunka,
  • 1944 týfová epidémia,
  • 1945 v obci je zvolený prvý miestny národný výbor (MNV),
  • 1949 - svoju činnosť začala Roľnícka škola,
  • 1950 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD)
  • 1960 začala regulácia potoka tečúceho cez obec, začína sa individuálna výstavba rodinných domov, bola vymenená a rozšírená elektrická sieť v obci,
  • 1967 - 1972 výstavba domu kultúry,
  • 26. augusta 1977 bol položený základný kameň novej základnej školy
  • 1980 - výstavba učebňového pavilónu Strednej poľnohospodársko-technickej školy
  • 1982 - dokončená a daná do užívania budova základnej a materskej školy s družinou, telocvičňou, kuchyňou, jedálňou a šatňami
  • 1986 - otvorenie ambulancií praktického lekára a zubného lekára

Vývoj názvu obce


1327 - Chaklo

1402, 1410, 1493, 1550, 1635 - Chaklyo

1405 - Chaklyow

1471 - Czaklo

1519, 1524 - Chaklo

1601 - Czaklio

1. pol. 17. stor. - Cziaklio

1773 - Csaklyó, Cžaklow

1786 - Cschaklyo

1808 - Csaklyó, Cžaklowce

1863 - Csáklyó

1873 - Csaklya

1877, 1913 - Csáklyó

1920 - Čekľov

1927 - Čaklov
 
Starostovia a vládni komisári
1839 - 1849 - Tomáš Berta
1869 - Baník
1870 - Kostura
1911 - 1915 - Ján Ungrady
1915 - 1919 - Hurňák
1919 - 1920 - Michal Mata
1920 - 1923 - Ján Demko
1923 - 1927 - Ján Demčák
1927 - 1931 - Andrej Mihalčín
1931 - Michal Baník
? - 1938 - Jozef Figeľ
1938 - 1944 - Ján Plachý
1944 - 1945 - Michal Mihok
 
Predsedovia MNV
1945 - 1946 - Andrej Demčák
1946 - 1952 - Jozef Demčák
1952 - 1957 - Michal Demko
1957 - 1960 - Mikuláš Demeter
1960 - 1968 - Andrej Demeter
1968 - 1972 - Michal Kachman
1972 - 1976 - František Ragan
1976 - 1990 - Juraj Brila
1990 - 1992 - Andrej Demeter
 
Starostovia
1992 - 1998 - Andrej Demeter
1998 - 2002 - Juraj Brila
2002 - 2010 - Jaroslav Demčák
od 2010 - Andrej Dragula