Revitalizácia parku

Naše parky boli kedysy pýchou obce

Udržiavaný park je ozdobou každej obce, žiaľ, v našom okrese máme iba zvyšky parkov, ktoré boli kedysi pýchou panských sídiel – kaštieľov a tým nevenujeme potrebnú pozornosť. Čo je park? Je to umelo vytvorený priestor s udržiavanou trávnatou plochou, upravenými chodníkmi a podľa plánu vysadenou nízkou a vysokou zeleňou (sadovnícky cenené dreviny – stromy). My v Čaklove máme šťastie, že máme až dva parky. Školský park pri bývalej záhradníckej škole, ktorý bol pýchou jej učiteľov i žiakov. Tento park na zvyškoch pôvodného parku pri kaštieli bol budovaný ako zbierkový, pre vyučovanie sadovníctva, ovocinárstva, kvetinárstva a zeleninárstva. V pomologickom sade boli vysadené všetky druhy a odrody ovocných drevín a kríkov. V parku bolo a je 140 druhov a variantov okrasných kríkov a stromov, každý rok sa vysadzovala zbierka letničiek, v školskom skleníku bola zbierka skleníkových kvetov, okrem toho boli produkčnéa skleníky, ovocný sad a pozemky na poľnú i zeleninársku výrobu. O školský park sa zaslúžili učitelia Ing. Milan Šofranek, Ing. Andrej Žipaj, Ing. Vladimír Boroš, Ing. Jozef Pisarčík a samozrejme žiaci, ktorí robili odborné a udržiavacie práce.

Máme aj obecný park, ktorý nemá ani takú rozlohu, ani toľko druhov stromov a kríkov, ani toľko rokov ako parky v Strážskom, Humennom či Trebišove, ale je ozdobou našej obce a je málo obci s tak upraveným centrom, ako je náš Čaklov. Aké sú jeho začiatky? História obecného parku sa začala jeho výstavbou v roku 1972. Ako to bolo? Na mieste súčasného parku bol v minulosti upravený priestor, ktorým pretekal po celej dĺžke neupravený kanál pôvodného mlynského náhonu. Celý priestor slúžil ako výhon pre dobytok a husi, ktorých sa v obci chovalo množstvo. Mlyn bol zbúraný v roku 1935. Na mieste terajšieho kríža bol vraj v minulosti cintorín, lebo pri zemných prácach sa tam našli kostrové pozostatky, tiež vraj tam bola drevená zvonička, ktorá sa spomína ešte v roku 1831. Na nižnom konci, oproti súčasnej predajni Jednota, bol v roku 1947 postavený drevený barak, v ktorom bola materská škola. Barak bol zbúraný v roku 1960, lebo stál v osi súčasného regulovaného potoka. Škôlka bola premiestnená do nevyhovujúcich priestorov v kaštieli. Pôvodný mlynský potok bol v rokoch 1960 – 1968 zregulovaný do dnešnej podoby a premostený 5 oceľovými lávkami a dvoma pevnými mostami. Po regulácii vznikol v strede obce veľký nevyužitý, neupravený priestor, ktorý Ing. Milan Novák, ako učiteľ a zástupca riaditeľa záhradníckej školy a tiež ako tajomník MNV navrhol na vybudovanie obecného parku.

Podporu na výstavbu našiel aj u predsedu MNV Františka Ragana, poslancov MNV a tiež u predstaviteľov okresu, ktorí súhlasili s výstavbou parku, ak bude vypracovaný kompletný projekt. Ten v roku 1972 vypracoval Ing. Milan Šofranek, učiteľ záhradníckej školy v Čaklove. Celkové náklady na realizáciu parku sa vyšplhali na 420 000 Sk. ONV s projektom súhlasil s tým, že 50 % nákladov na realizáciu uhradí štát. Prostriedky boli použité na nákup sadovníckeho materiálu zo škôlok v Litomyšli a práce zvládli brigádnicky samotní občania obce, ale najmä žiaci a pracovníci Strednej poľnohospodárskej technickej školy a Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Čaklove.

Keďže celá plocha budúceho parku bola veľmi hrboľatá, vytvorená potokom, bolo potrebné navoziť ohromné množstvo zeminy na jeho vyrovnanie a skultúrnenie. Aby som navodil predstavu o množstve zeminy, tá sa bagrovala na školskom majetku pri výstavbe skladu ovocia a pivnice na uskladnenie ovocia a zeleniny. Nákladné autá bezplatne poskytovalo bývalé JRD a vodičmi boli Jozef Kmec a Štefan Širák. Spomínam si na úsmevnú príhodu, keď bola najintenzívnejšia navážka zeminy. Okolo 11. hodiny autá prestali navážať. Nevedeli sme, čo sa stalo. Bagrista Michal Kollár tvrdil, že nemôže bagrovať, lebo lyžica bagra sa veľmi zohrieva a treba ju polievať. Problém sa vyriešil fľašou borovičky a mohlo sa navážať ďalej. Po vyrovnaní terénu sa prikročilo k výsevu trávy a výsadbe stromov a kríkov. Hlavnou prácou však bolo kladenie obrubníkov okolo chodníkov a spevnených plôch. Túto prácu vo veľkej časti urobil murár Karol Rimarčík za pomoci žiakov a učňov pod vedením odborných učiteľov a majstrov.

Možno povedať, že park pre obec vybudovali žiaci a pedagogickí pracovníci SPTŠ a SOU Čaklov, za čo im patrí poďakovanie. Po dokončení v roku 1975 bol park sčasti oplotený, aby kravy nechodili po trávniku a neničili sadovú úpravu. Zvieratká si však našli cestu do areálu parku a často ho aj znečisťovali. Súčasťou chodníkov boli lavičky, žiaľ dnes už ani jedna nie je celá.Všetky sú zničené a nikto nevie, kto to má na svedomí. Možno mimozemšťania...

• Podľa spomienok Ing. Milana Nováka a dospupných projektov spracoval Ing. Jozef Filipek. 
• zverejnené vo Vranovských novinkách - ročník 15, č.8 z 21. februára 2011